Amazon EKS (Elastic Kubernetes Service) patrí medzi najpopulárnejšie spôsoby, ako nasadiť Kubernetes v cloude. Umožňuje vývojovým tímom sústrediť sa na aplikácie bez nutnosti spravovať kontrolné komponenty klastra. No ak je EKS klaster nesprávne navrhnutý alebo zle nakonfigurovaný, môže to viesť k zvýšeným nákladom, výpadkom alebo zložitej údržbe.
Tento príspevok prináša prehľad 10 najčastejších chýb pri nasadzovaní Kubernetes na AWS – spolu s odporúčaniami, ako sa im vyhnúť.
1. Nadsadené nody a bez škálovania
Jednou z najčastejších chýb pri prevádzke Kubernetes na AWS je nadsadenie výpočtových zdrojov. Mnohé tímy nasadzujú EKS klaster s výkonnými EC2 inštanciami, ktoré bežia nepretržite bez ohľadu na aktuálnu záťaž. Výsledkom je, že značná časť výpočtovej kapacity zostáva nevyužitá, no firma za ňu stále platí. Riešením je nasadenie nástroja Cluster Autoscaler, ktorý automaticky prispôsobuje počet nodov podľa aktuálnych požiadaviek workloadov. Pre dodatočnú optimalizáciu nákladov je vhodné kombinovať on-demand a spot inštancie, pričom spot inštancie slúžia pre menej kritické služby, ktoré znesú prerušiteľnosť.
2. Chýbajúce limity a požiadavky na zdroje
Ak v manifestoch podov nie sú nastavené hodnoty `requests` a `limits` pre CPU a pamäť, môže dôjsť k preťaženiu nody, nestabilite systému a problémom so škálovaním. Každý pod by mal mať jasne definované, koľko zdrojov potrebuje a koľko smie maximálne spotrebovať. Takéto nastavenie umožňuje scheduleru efektívnejšie prideľovať zdroje a predchádza preplneniu nodov. Organizácie by mali zároveň uplatniť centrálne politiky, napríklad pomocou LimitRange a ResourceQuota v každom namespace, ktoré vynútia tieto hodnoty automaticky.
3. Nepresný IAM dizajn
Nesprávne navrhnuté IAM politiky sú ďalším zdrojom rizika. Často sa stáva, že aplikácie bežia pod príliš širokými oprávneniami alebo, že viaceré workloady zdieľajú tú istú IAM rolu. Takýto prístup nielenže porušuje princíp najmenej potrebných oprávnení, ale znižuje aj prehľadnosť a auditovateľnosť. Odporúčaným riešením je využívanie IAM Roles for Service Accounts (IRSA), kde každá aplikácia v klastri beží pod vlastnou identitou a má presne vymedzené oprávnenia k AWS službám.
4. Ignorovanie observability
Bez správne nastaveného monitoringu a alertov nie je možné včas odhaliť problémy ani predikovať výkonnostné úzke hrdlá. Mnohé tímy sa spoliehajú výhradne na CloudWatch, čo však nemusí postačovať pre potreby Kubernetes klastra. Odporúča sa nasadenie nástrojov ako Prometheus a Grafana, ktoré poskytujú hlbší prehľad o metrikách na úrovni podov, nodov aj aplikácií. Pre efektívne upozorňovanie je vhodné integrovať Alertmanager alebo CloudWatch Alarms.
5. Dlhodobé logovanie bez retenčných pravidiel
Logovanie bez kontroly vedie k rýchlemu nárastu nákladov a zahlteniu monitorovacích systémov. Typickým príkladom je dlhodobé ukladanie aplikačných logov do AWS CloudWatch bez nastavenej retenčnej politiky. Organizácie by mali dôkladne zvážiť, ktoré logy potrebujú uchovávať, ako dlho a v akej granularite. Na zníženie nákladov sa odporúča presmerovanie logov cez Fluent Bit do S3 a nastavenie kratšej retencie v CloudWatch.
6. Neodstraňovanie nepotrebných objektov
Po testovaní alebo dočasnom nasadení často zostávajú v klastri nevyužívané namespace, volume-y, služby alebo load balancery. Tieto zdroje ostávajú aktívne, a teda aj spoplatnené. Okrem nákladov zvyšujú aj prevádzkovú zložitosť. Odporúča sa pravidelný audit zdrojov a automatizované čistenie pomocou skriptov, cron-jobov alebo krokov v CI/CD pipeline.
7. Nejasná stratégia pre nasadzovanie
Manuálne nasadzovanie pomocou `kubectl apply` bez definovaného procesu často vedie k nesúrodým verziám, ťažko sledovateľným zmenám a problémom pri debuggingu. Nasadenia by mali byť štandardizované pomocou nástrojov ako Helm alebo Kustomize a riadené cez GitOps nástroje ako ArgoCD alebo Flux. CI/CD pipeline by mali byť základným stavebným prvkom každej Kubernetes stratégie.
8. Chýbajúci taggovací systém
Bez dôsledného taggovania AWS zdrojov a Kubernetes objektov nie je možné efektívne priraďovať náklady jednotlivým tímom, projektom alebo prostrediam. Chýbajúca viditeľnosť bráni FinOps prístupu. Každý objekt by mal obsahovať metadáta (napr. environment, tím, aplikácia), ktoré umožnia filtrovanie nákladov v AWS Cost Explorer a lepšiu alokáciu zodpovednosti.
9. Príliš komplexná architektúra pre jednoduché prípady
Nie každá aplikácia si vyžaduje nasadenie do plnohodnotného Kubernetes klastra. Mnohé služby môžu byť efektívnejšie prevádzkované ako serverless funkcie alebo v prostredí ako AWS Fargate či ECS. Overengineering zvyšuje prevádzkové náklady, zložitosť a nároky na údržbu. Odporúča sa pravidelné prehodnocovanie architektúry podľa aktuálnych potrieb a zložitosti riešenia.
10. Ignorovanie pravidelných aktualizácií
Prevádzka klastra alebo workloadov na starých verziách Kubernetes prináša bezpečnostné riziká, znižuje kompatibilitu s modernými nástrojmi a komplikuje budúce upgrady. AWS pravidelne ukončuje podporu pre staršie verzie EKS, preto je nevyhnutné sledovať oficiálnu roadmapu a plánovať pravidelné aktualizácie. Pre zachovanie stability odporúčame najskôr testovať nové verzie v staging prostredí a až následne ich nasadzovať do produkcie.
Záver: Vyhnite sa chybám, ktoré zvyšujú náklady a riziká
Nasadenie Kubernetes na AWS je mocný nástroj, ale bez správnych rozhodnutí môže viesť k zložitosti a vysokým nákladom. Vyhnite sa opakujúcim sa chybám, zaveďte FinOps prístup a využívajte overené best practices. Zavedenie správneho IAM dizajnu, optimalizácia zdrojov, monitoring, štandardizované nasadzovanie a dôsledná aktualizácia sú základom efektívneho a udržateľného Kubernetes riešenia v AWS cloude. Chcete sa vyhnúť drahým chybám pri prevádzke Kubernetes na AWS? Ozvite sa – radi vám poradíme.
Roman Čerešňák
AWS/AI Architect
